HERODES VEĽKÝ A JEHO STAVBY

Herodes Veľký pochádzal z pohanskej Idumey a bol krutý a ctižiadostivý panovník. Staval nádherné budovy, skvelé paláce, krásne mestá a hoci o sebe prehlasoval, že je Žid, koril sa a posluhoval Rímu. Za manželku si vzal Marianu, dcéru veľkňaza a keď mu porodila dvoch synov, dal ju i deti popraviť. Celkom bol Herodes ženatý desať ráz. Dal zavraždiť niekoľko členov svojej rodiny buď z rozmaru alebo z podozrievania. Cisár Augustus sa o ňom vyjadril, že je bezpečnejšie byť Herodesovým prasaťom ako jeho synom.

Židovské dobové správy o Herodesovi hovoria: „V krajine nastúpil drzý kráľ, ktorý nepochádzal z kňazského rodu, opovážlivý a bezbožný človek. Besnel vydávaním krvavých rozkazov, zabíjal starých i mladých a hrozný strach z neho sa šíril po celej krajine.“

MASSADA

Massada dnes

Pevnosť mala umožniť Herodesovi taký spôsob života, na aký bola jeho rodina zvyknutá. Celý komplex bol prepychovou stavbou, ktorá mala slúžiť na odpočinok a potešenie. Bola vybavená kúpeľmi s priľahlými miestnosťami, kde sa kúrilo teplým vzduchom. Tu trávil Herodes svoje voľné chvíle a tešil sa z jedinečnej vyhliadky na Mŕtve more, Moabské hory a judskú pahorkatinu. Zároveň bola Massada vojenskou pevnosťou, nezávislou od okolitého diania vďaka obrovským zásobám vody a jedla.

Pohľad z Massady na okolitú púštnu krajinu

Chodníkom na Massadu

Kruhový pavilón – jeden z pozostatkov Herodesovho paláca

Maketa dosvedčuje veľkoleposť sídla Herodesa Veľkého

V roku 73 n. l. tu 960 mužov, žien a detí volilo radšej dobrovoľnú smrť ako podrobiť sa Rímu.
„Nech zomrú naše ženy bez zneuctenia a naše deti bez toho, že by poznali otroctvo. Po nich si potom my preukážme vznešenú službu, pretože sme slobodu zachovali ako svoj krásny pohrebný rubáš.“ (Eleazar, hlavný veliteľ)

Strelné gule – kamenný bojový nástroj Rimanov

Bojový voz rímskeho vojska

Pohľad z Massady na pozostatky rímskeho vojnového tábora

GAMLA – MASSADA SEVERU

Spája sa s podobnou históriou ako Massada, i keď je toto miesto menej populárne. Tu sa rozhodlo 5000 ľudí spáchať radšej samovraždu ako sa podriadiť Rímu.

Gamla – v preklade znamená ťava. Terén má tvar ťavieho chrbta.

Kresba znázorňuje dobové rozloženie stavby

HERODION

Pohľad na Herodion z Betlehema

Pevnosť Herodeion dal postaviť Herodes ako miesto svojho posledného odpočinku.
„Herodes obklopil výšinu guľatými vežami a na nádvorí postavil najnádhernejšie paláce. Nielen interiér budov bol skvelý. Ale aj vonkajšie steny, rímsy, strechy boli preplnené nesmiernym bohatstvom. Prístupové schody boli z najbelšieho mramoru.“
                                                                                  (zo správy Josepha Flavia)

Pozostatky Herodesovho paláca

Pohľad z pevnosti na Betlehem

O posledných dňoch a slovách Herodesa píše historik Flavius: „Moje bolesti mi hovoria, že čoskoro umriem. Je mi len ľúto, že ma nikto nebude oplakávať a že nado mnou nebude nikto trúchliť. To je kráľa nedôstojné. A Židia – tí z ničoho nebudú mať takú radosť ako z mojej smrti. Preto nariaďujem: nech sa na závodisku v Jerichu zhromaždia poprední Židia. A keď vypustím dušu, nech všetkých postrieľajú šípmi moji lukostrelci. V mojej ríši nesmie byť rodina, v ktorej by neoplakávali nejakého mŕtveho. Tak budú aj pri mojej smrti zaznievať v celej krajine smútočné piesne a žalospevy.“ Vykonaniu tohto rozkazu však kráľova sestra Salome po Herodesovej smrti zabránila.

HERODES A SVÄTÁ RODINA

Keď Herodes Veľký ležal na smrteľnej posteli, dozvedel sa, že mudrci z Východu prehlasujú, že v krajine sa má narodiť Mesiáš. Rozkázal teda vyvraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov – a potom zomrel.

Apokryfné spisy z 2.-4. storočia naznačujú, že svätý Jozef , ortodoxný Žid, chcel ostať vo Svätej zemi za každých okolností. (Židia považujú každý presun mimo Svätú zem za nesprávny krok.) Avšak svätý Jozef podobne ako Abrahám zveril svoju vieru do Božích rúk a Boh ho priviedol do Egypta.

Podľa arménskych zdrojov ostala svätá rodina v Egypte dva roky, podľa koptských to boli tri roky. Dodnes sa v Egypte uctieva niekoľko miest, ktoré sú údajne zastávkami svätej rodiny.

Pri návrate do Palestíny „keď sa Jozef dopočul, že v Judei kraľuje Archelaos namiesto svojho otca Herodesa, bál sa tam ísť. Usadil sa v mieste, ktoré sa volá Nazaret.“

HERODES ANTIPAS

Zo všetkých Herodesových synov sa najviac na svojho otca Herodesa Veľkého podobal Herodes Antipas – svojou vládychtivosťou a nádherymilovnosťou, i keď nemal jeho činorodého a podnikavého ducha. Rovnako ako jeho otec sa snažil Herodes Antipas získať si priazeň cisára lichôtkami. Napriek mnohým snahám sa mu nepodarilo dosiahnuť osobitnú priazeň cisára Augusta, avšak to, čo nedosiahol u neho, dosiahol u jeho nástupcu, cisára Tiberia. Aj pre ponúknuté služby donášača na vysokých rímskych úradníkov, ktorí pôsobili na Blízkom Východe. Informoval cisára o všetkých politických aférach a kadejakom úradníckom preklepe. Rímski legáti ho nenávideli. No priazeň cisára preňho znamenala viac ako priazeň nejakého vysokopostaveného úradníka.
Mesto, ktoré Herodes postavil na brehu Genezaretského jazera, pomenoval po svojom cisárskom priaznivcovi ako Tiberias.
Aj Ježiš prekukol svojho panovníka. Herodesa Antipa verejne nazval líškou. (Lk13,32)

PRÍBUZNÉ KAPITOLY: Jeruzalemský chrám